Moje šťastie7

22. prosince 2010 v 12:20 | BiBi |  Moje šťastie-ff
Táto poviedka je poslednou časťou ... MOJE ŠŤASTIE ... dúfam že sa Vám všetky dieli aspoň trošku páčili ...

Neviem kedy sa prinúnim napísať ďaľšiu poviedku ... pre každý prípad ...(*)
Majte sa ...... :-* Vaša BiBi


                                          
Moje šťastie 7
Booth prišie až po polnoci . Vyšiel po schodoch a namieril si to do spálne.
Keď videl že na jeho strane postele spal Parker , pobozkal ho na čelo a zakryl .
To isté spravil aj Tempy.
Pondelok:
Ráno sa ako prvý zobudil Booth , tak išiel pripraviť raňajky. Zobudil Parkera a naraňajkovali sa spolu. Tempy napísal lístok a šli do školy.
Keď sa vrátil domou , zistil , že Tempy ešte spí. Ptreto roztrhal lístok , ktorý ležal pri jej raňajkách , dal jedlo na tácku a šiel s ním do spálne.
Pobozkal ju nežným bozkom a ona otvorila oči.
,,Dobré ráno , Šípová Ruženka ." Zašeptal Booth.
,,Aj tebe Seeley." odpovedala a posadila sa na posteľ.
Seeley si sadol na kraj postele a začal ju kŕmiť.
Celý deň pozerali TV , až o pol tretej sa zodvihla Tempy , že sa pôjde prezliecť, aby mohli ísť po Parkera na hokej a potom niečo nekúpiť.
Keď prišli domou , objednali si pizzu.
                                                                                ***
Tempy chodila do práce dokým nebola v siedmom mesiaci. To jej už nedoporučoval ani doktor.
Booth aj Angela boli radi , že ho konečne poslúchla a odišla na materskú.
                                                                               ***
Doma sa vždy nudila , a preto chodila často na návštevu či už do Jeffersonu , alebo na FBI.

Raz prišiel Booth domou oveľa skôr a povedal jej aby sa obliekla , že má pre ňu prekvapenie.
Pokúšala sa to z neho dostať , ale Booth bol neoblomný a nič jej nepovedal.
Zastavili pred obchodným domom. Booth rýchlo vystúpil z auta a ako pravý gantleman otvoril dvere Tempy a pomohol jej dostať sa von.
Predsalen už bola skoro v ôsmom mesiaci a nebola taká ohybná ako kedysi.
Booth ju chytil za ruku a vykročili po parkovisku dovnútra.
Booth ju nasmeroval do obchodu s detskými potrebami . Tempy sa naňho šťastne usmiala a vkročila dnu . Booth ju nasledoval.
Vyberali veľmi dlho. Nakoniec si vybrali pekný , ružovo-šedo-čierny kočík , drevenú postieľku s ružovým vnútrom , nábytok do detskej izby , prebaľovací pult , proste všetko , čo také malinké bábätko potrebuje. Áno , správne , čakali dievčatko.
Keď všetko kúpili , šli sa naobedovať do reštaurácie a potom šli po Parkera.
Bol piatok , takže Parkerovi sa končil hokej o piatej .
Keď prišli domou
, chlapci ponosili kúpené veci do izbičky pre malú.
Tempy práve varila večeru , keď ucítila silnú bolesť v podbrušku. Začala kričať na Bootha . Ten rýchlo zbehol schody dole a spýtal sa , čo sa deje.
Keď mu Tempy povedala, že má pravdepodobne kontrakcie , Booth na nič nečakal, vzal ju do náručia , Parkerovi kázal , aby priniesol zabalenú tačku do pôrodnice a všetci traja vyrazili.
Keď prišli na príjem , sestrička hneď volala doktora .
Doktor skonštatoval , že pôrod je tu.
Tempy sa vystrašene pozrela na Bootha a ten akoby jej čítal myšlienky povedal :
,,Neboj sa , pôjdem s tebou. "
,, Ďakujem , " povedala a stlačila mu silno ruku , lebo prišla ďaľšia kontrakcia.
,,Kontrakcie každých päť minút. " prerušila ich rozhovor zdravotná sestrička.
O dve hodiny :

O chvíľu za nimi prišieli Booth s Parkerom a Angela so šprtmi.
Zdržali sa tam asi pol hodinku a potom odišli.
Parker a Booth tam ešte zostali.
Parker sa spýtal Tempy , či si môže malú Ellie popestovať. Booth mu povedal , aby si sadol a položil mu ju na ruky.
Ona mu svojími maličkými prštekmy chytila ukazovák . Parker to povedal Tempy a ockovi a oni sa naňho usmiali a povedali mu , že Ellie ho má rada.
Keď malá zaspinkala , chlapci odišli domov.
Chodili ich navštevovať každý deň. Dvakrát pridšli dokonca aj Max a Russ s Amy a dievčatami.
Po piatich dňoch ich pustili z nemocnice. Prišiel ich zobrať len Booth , pretože Parker bol u kamoša.
Malá Ellie si zvykla na nový domov veľmi rýchlo.
Hlavne na Parkera. Ten s ňou trávil všetkok svoj voľný čas. Veď bol jej VEĽKÝ BRAT , ktorý ju bude vždy a všade chrániť.
Temoy a Booth boli veľmi radi že im všetko tak pekne ide. Mali dve pekné a šikovné deti , veľký dom ,peknú záhradu , priateľov ,...
                                                                             ***
Na oslave prvých narodenín Ellie Booth požiadal Tempy o ruku a ona prijala. Ellie bola z oslavy nadšená . S každým sa fotila , Parker ju zabával , tiež podostávala veľmi veľa darčekov...
                                                                             ***
Svadba sa konala v lete toho roku. Rebecca sa rozhodla , že sa natrvalo presťahuje do Anglicka a Parkera bude navštevovať , alebo on bude chodiť ku nej na prázdniny.
                                                                             ***
Keď mala Ellie tri roky , nastúpila do škôlky. Hneď si tam našla nových kamarátov .
Parker chodil do školy a stále sa zlepšoval v hokeji . Proste , celý otec.
Tempy sa vrátila do práce a s Boothom tvorila pár ako v súkromnom živote , tak aj v pracovnom.
Hotginsovcom sa narodili dvojičky , Mark a Sarah.
Cam a jej priateľ mali chlapčeka Simona . Michell chodila na vyskokú .
Všetci boli šťastní , z Jeffersonu sa stala "škôlka" . Na Parkerovej oslave Boothovci oznámili , že budú mať nového člena rodiny. Tentokrát to bude chlapec. Bude sa volať David.
Keď zostala Tempy na materskej ,začala písať novú knihu. Po tentokrát však nemala nič spoločné s antropológiou , ale bola o tom , ako sa dala dokopy s Boothom , ako prvýkrát otehotnela , o tom , ako spolu žili , o ich svadbe a ďaľšom tehotenstve.
Po pôrode jej vyšla pod názvom MOJE
ŠŤASTIE .
Krst mala deň po Davidovom.
Davidovy krstný rodičia boli Russ a Amy.

Kniha sa predávala sa dosť rýchlo a venovala ju svojej rodine a priateľom.
                                                                  *THE END*
                                                                     
  


 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 bones1 bones1 | E-mail | Web | 22. prosince 2010 v 20:08 | Reagovat

úúúúúžasnááááááá poviedka....škoda ,že je koniec:-( :-D

2 katka katka | 31. prosince 2010 v 0:44 | Reagovat

vazne dobra povidka

3 BiBi BiBi | Web | 4. ledna 2011 v 23:27 | Reagovat

vďaka za pochvalu :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama